1. Návrh betónovej zmesi:
Nasiakavosť betónu je primárne ovplyvnená pomerom vody k cementu (w/c). Vyšší pomer w/c má vo všeobecnosti za následok vyššiu pórovitosť, a teda zvýšenú absorpciu. Naopak, nižší pomer w/c vedie k hustejšiemu betónu so zníženou nasiakavosťou.
2. Podmienky vytvrdzovania:
Správne vytvrdzovanie umožňuje betónu získať pevnosť a rozvíjať svoje prirodzené vlastnosti. Adekvátne vytvrdzovanie pomáha redukovať kapilárne póry a zlepšuje celkovú trvanlivosť betónu, vrátane jeho odolnosti voči absorpcii vody.
3. Pórovitosť:
Pórovitosť betónu hrá rozhodujúcu úlohu pri určovaní jeho absorpčnej schopnosti. Pórovitosť sa vzťahuje na objem dutín v betónovej štruktúre. Vyššia pórovitosť má za následok viac prepojených pórov, čo umožňuje vode preniknúť a ľahšie sa absorbovať.
4. Typ agregátov:
Typ a textúra kameniva použitého v betónovej zmesi môže ovplyvniť absorpciu. Kamenivo s vysokou pórovitosťou alebo drsným povrchom môže prispieť k zvýšenej absorpcii vody.
5. Pevnosť v tlaku:
Betón s vyššou pevnosťou v tlaku všeobecne vykazuje nižšiu nasiakavosť. Je to preto, že hustejší a pevnejší betón má menej pórov a dutín, ktoré absorbujú vodu.
Vo všeobecnosti je nasiakavosť betónu relatívne nízka, pohybuje sa od 3 % do 8 % hmotnosti pre dobre navrhnutý a správne vytvrdnutý betón. Pri hodnotení vlastností absorpcie vody betónu pre konkrétnu aplikáciu je však nevyhnutné zvážiť konkrétny návrh betónovej zmesi a podmienky.